Drahí bratia a sestry, milovaní farníci.
V dnešnom Božom Slove počujeme z Ježišových úst podobenstvo O rozsievačovi. Ježiš použil obraz z každodenného života vtedajších Ježišových súčasníkov. Týmto príkladom Ježiš poukazuje na význam zasiatia Božieho Slova v ľudskom srdci. Sú to rôzne kategórie zeme, ktoré predstavujú rôzne postoje človeka k Bohu a jeho Slovu.
Aj v dnešnej dobe nám Boh najmä cez svoju cirkev posiela svojho syna Ježiša, aby nám ukazoval cestu Božieho kráľovstva. Pred mesiacom sme mohli všetci osobne spoznať Božiu láskavosť a milosrdenstvo v osobe pápeža Františka. No a dnes na jeho vyzvanie stojíme na prahu významnej udalosti cirkvi, na prahu synody s názvom Za synodálnu cirkev: spoločenstvo, spoluúčasť a poslanie.
O čo ide? Ide o jednotlivé fázy synody v období od októbra 2021 do októbra 2023, ktoré nebudú ani formalitou, ani len konferenciou, ani len prieskumom, ale cestou ku každému pokrstenému. Preto pápež František práve sa vracia k prvému významu slova synoda hovoriac: „Slovo „synoda“ obsahuje všetko, čo potrebujeme pochopiť: spoločné kráčanie“ (pápež František 18.9.2021). Ignác Antiochijský nazval kresťanov „spolucestujúci“. K tomu, aby sme mohli spoločne kráčať – spolucestovať, potrebujeme najprv urobiť krok jeden k druhému. To je výzva pre nás kňazov tejto farnosti, ale aj pre vás navzájom. Nie sme tu anonymná súkromná skupinka gréckokatolíkov na našom sídlisku. Každý z nás má svoju identitu, svoje meno, svoje poslanie a svoju osobnú cestu. Je pre každého dobre, ak na tejto ceste nemusí ísť sám, alebo len zo svojimi najbližšími. Preto v prvej fáze tejto synody sa budeme navzájom počúvať a položíme si dve základné otázky: „Ako sa toto spoločné kráčanie dnes konkrétne realizuje v našej farnosti?“ a „K akým krokom nás Svätý Duch vyzýva, aby sme rástli v našom spoločnom kráčaní?“ Chceme vám byť pri hľadaní odpovedí na tieto otázky na blízku. A aj my potrebujeme takisto vašu blízkosť.
Hlavným dôrazom synodného procesu, ktorý zahajujeme, je vzájomné naslúchanie. Aby nezostalo len formalitou, vyžaduje od každého z nás rozhodnutie zapojiť sa a uveriť, že práve toto od nás teraz Pán Boh chce. Prvým krokom je akási osobná konverzia – zmena myslenia, pretože naslúchanie vyžaduje naozaj veľkú vážnosť a účasť. Nie sme tak úplne zvyknutí vzájomne si naslúchať. Patrí k tomu nielen vlastné stíšenie, ale taktiež to, aby som vo chvíli, kedy druhý hovorí, nemal už plnú hlavu odpovedí, ale nechal ho dopovedať, aby sa mohol vyjadriť, neposudzovať to v sebe, neprerušovať ho, ale naozaj to prijať. Vyžaduje to od nás postoj pokory o ktorom píše sv. Pavol v liste Filipanom: „V pokore pokladajte jeden druhého za vyššieho. Nech nik nehľadí iba na svoje vlastné záujmy, ale aj na záujmy iných.“ (Flp 2, 3-4)
Táto synoda nezačína v kongresových halách, ale v miestnych cirkvách. Miestna cirkev je cirkvou na mieste. Toto je to naše miesto. Toto je naša farnosť. Tu môžeme rozmanitým spôsobom učiť sa spoločne žiť a kráčať. Nestať. Je zle, keď ostaneme stáť. Tu môžeme kráčajúc objavovať krásy Božieho kráľovstva, ktorého základom je láska vo vzťahoch.
Hlavným mottom našej farskej synody je: „Farnosť ako jedná rodina.“ Aj keď v dnešnej dobe inštitút rodiny zažíva krízu, stále nám toto slovo predstavuje ideál vzájomných medziľudských vzťahov. Preto našou túžbou je žiť a byť vo farnosti ako jedná rodina.
V závere dnešného evanjelia počujeme o rôznej kvantite úrody, súvisiacej s kvalitou pôdy. Základom každej dobrej úrody a tej duchovnej zvlášť je modlitba. Preto vás o modlitbu prosíme. Za našu farnosť, za našich kňazov, za našich veriacich, za naše rodiny, za naše deti a mládež, za našich chorých a starých, za lásku a pokoru v našich srdciach, za odvahu vykročiť…
Drahý bratia a sestry, milovaní farníci! Synodálna cesta je namáhavá. Na druhej strane, synodálna cesta je aj jednoduchá. Lebo kresťanská pravda nie je súhrnom abstraktných formúl. Pravda je osobou. Ježiš Kristus je cesta, pravda a život. Ježiš Kristus je trvalo prítomný vo svojej cirkvi prostredníctvom svojho Svätého Ducha. Začnime teda kráčanie po tejto ceste modlitbou pápeža Františka:
„Príď, Svätý Duch. Ty, ktorý vzbudzuješ nové jazyky a vkladáš nám na pery slová života, chráň nás pred tým, aby sme sa stali muzeálnou cirkvou, krásnou – ale nemou, s toľkou minulosťou – a malou budúcnosťou. Príď medzi nás, aby sme sa pri prežívaní synody nenechali premôcť rozčarovaním, aby sme nerozriedili proroctvo, aby sme nedopadli tak, že všetko zredukujeme na neplodné diskusie. Príď, Svätý Duch lásky, otvor naše srdcia načúvaniu. Príď, Duch svätosti, obnov svätý Bohu verný ľud. Príď, Duch stvoriteľ, obnov tvár zeme i tvár našej farnosti teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.“
Vaši duchovní otcovia Vladimír, Michal a Janko