Gréckokatolícka církev
farnosť Presvätej Bohorodičky Ochrankyne Košice - Nad jazerom

Kontakt:  email: farnost.nadjazerom@grkatke.sk

Novinky

 Čo sa pripravuje v našej farnosti

Fotogaléria


Fotogaléria

Články


Aktuálne (21)
Archív (13)
ZAMYSLENIE (2)

 

 

 

   

 

 

PODPORTE NÁS!

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 ZVEREJNENIE ZMLÚV 


 

tlačová kancelária konferencie biskupov Slovenska
TK KBS - domov
  Aktuálne  Život sv. Cyrila - Konštantína

Život sv. Cyrila - Konštantína

Autor:w

 

 

 

 

Konštantín Filozof
(* 827 Solún / Byzantská ríša, dnešné Thessaloniké (Grécko) — † 869 Rím (Taliansko))— byzantský filozof, teológ, misionár, prekladateľ, zakladateľ slovanského písomníctva
Konštantín, prímenie Filozof, gr. Kónstantinos Filosofos, rehoľné meno Cyril, Kyrillos
Pochádzal zo Solúna, v tom čase druhého najvýznamnejšieho mesta Byzancie. Otec Leon/Lev bol vysokým štátnym a vojenským hodnostárom. O matke, menom pravdepodobne Márii, sa predpokladá, že mohla mať slovanský pôvod. Po smrti otca získal štipendium na carihradskej univerzite. Venoval sa najmä štúdiu filozofie, ale študoval aj teológiu, gramatiku, rétoriku, dialektiku, geometriu, aritmetiku a stal sa znalcom starej i novej gréckej poézie.
Po ukončení štúdií získal miesto chartofylaka — knihovníka a tajomníka carihradského patriarchu Ignáca. Neskôr prijal miesto profesora filozofie na tamojšej univerzite. Z tohto obdobia je známa jeho dišputa o uctievaní obrazov proti bývalému patriarchovi Jánovi Grammatikovi, zástancovi tzv. „obrazoborectva”.
V rokoch 851 — 861 sa zúčastnil spolu s bratom Metodom na viacerých misiách, na ktorých potvrdili svoje teologické, ale aj diplomatické schopnosti. V roku 860 vykonali misiu k Chazarom, počas ktorej našli ostatky sv. Klimenta, rímskeho pápeža-mučeníka.
Po návrate sa Konštantín nevrátil na univerzitu, ale prednášal filozofiu budúcim kňazom v chráme Hagia Sofia. Avšak už v r. 862 oboch bratov cisár Michal III. poslal na ďalšiu misiu, tento raz na Veľkú Moravu.
Ešte pred odchodom vytvoril Konštantín slovanskú abecedu — glagoliku a spolu s Metodom preložili základné liturgické texty. Počas pôsobenia na Veľkej Morave v rokoch 863 — 867 zakladali školy, v ktorých vyučovali budúcich kňazov v staroslovienskom jazyku. Konštantín sa venoval ich filozofickej a filologickej príprave. Okrem prekladania Biblie a rôznych liturgických textov (misál, breviár, žaltár a i.) či koncipovania zákonov podľa byzantských predlôh (Súdny zákonník pre svetských ľudí) napísal Konštantín aj niekoľko vlastných diel. Najvýznamnejší je Proglas — predslov, resp. básnický predhovor k prekladu evanjelia. Pri preklade evanjeliára sa zachoval krátky zlomok z gréckeho predhovoru, ktorý sa zvykne označovať ako Traktát o prekladaní. Pod názvom Cherzonská legenda sa zachovali Konštantínove Reči o prenesení ostatkov preslávneho Klimenta. V Živote Konštantínovom, ktorého autorom je s najväčšou pravdepodobnosťou Kliment, sú zrejme aj vďaka Metodovej pomoci zachytené viaceré Konštantínove pôvodné texty. Napríklad jeho Modlitba pred smrťou alebo Dišputa s trojjazyčníkmi v Benátkach, ktorí ich obviňovali z heretického učenia, či Dišputa o pravej viere so Židmi a Mohamedánmi. Jeho autorstvo, resp. spoluautorstvo s Metodom sa pripisuje aj oslavným básňam Pochvala na počesť sv. Gregora Naziánskeho a Kánon na počesť sv. Dimitria Solúnskeho.
V roku 867 obhajovali svoju veľkomoravskú činnosť aj v Ríme, pred pápežom Hadriánom II., ktorý nakoniec povolil staroslovienčinu za štvrtý liturgický jazyk.
Konštantín sa nevrátil s Metodom na Veľkú Moravu, ale zrejme pre chorobu sa utiahol do gréckeho kláštora baziliánov v Ríme, kde prijal meno Cyril, Kyrillos. Zomrel 14. februára 869. Pochovali ho v bazilike sv. Klimenta v Ríme. Krátko po smrti bol vyhlásený za svätého a uctievali ho tak v západnej, ako aj vo východnej cirkvi.
Misia Konštantína a Metoda na Veľkej Morave patrí medzi najvýznamnejšie ranokresťanské misie v Európe a jej kultúrny vplyv je vo východnej a strednej Európe viditeľný dodnes.