Gréckokatolícka církev
farnosť Presvätej Bohorodičky Ochrankyne Košice - Nad jazerom

Kontakt:  email: farnost.nadjazerom@grkatke.sk

Novinky

 Čo sa pripravuje v našej farnosti

Fotogaléria


Fotogaléria

Články


Aktuálne (21)
Archív (14)
ZAMYSLENIE (2)

 

 

 

 

 

   

 

 

PODPORTE NÁS!

 

 

tlačová kancelária konferencie biskupov Slovenska
Téma očkovania sa nemá podľa predsedu KBS stať príčinou nepriateľstva

V prvej línii proti Covid-19 sú mnohí kňazi z Bratislavskej arcidiecézy

Výročie procesu s biskupmi pripomenie príležitostná poštová pečiatka

Gréckokatolícka charita prináša nové číslo pouličného časopisu Cesta

Vladyka Ján Babjak SJ kondoloval k úmrtiu prof. Daniela Škovieru

Vyšli Vybrané spisy profesora Michala Lacka SJ

Stanovisko k zrútenému múru pri budove bývalého Arcibiskupského úradu

Rusnák: Život neprichádza ani od politikov, ani od ekonomiky, ale od Ježiša

Vyšli nové Katolícke noviny, Slovo a Rebrík, prinášame ich anotácie

Pripomíname si reformu kalendára, ktorú vykonal pápež Gregor XIII.

 Zo zahraničia


Pápežská nadácia ACN roky podporuje mnoho zariadení zasvätených sv. Jozefovi

COMECE kritizuje rezolúciu Európskeho parlamentu o „práve na potrat v Poľsku“

Mons. Gallagher v OSN: Ľudské práva nemožno vytŕhať z ich koreňov

Moslimovia predstavia v Moskve prvý ruský preklad Fratelli tutti

Pripomíname si 71. výročie úmrtia Josefa Toufara, kňaza umučeného políciou

V rezidencii Benedikta XVI. v kláštore sa pôst prežíva bez zvláštnych gest

Arcibiskup Profittlich: Boh si želá, aby som zostal

Mons. Gallagher: Odzbrojovanie nie je vec ľubovôle, ide o povinnosť

Anglicko povolilo krvné testy s cieľom odstrániť deti s Downovym syndrómom

Portugalský prezident poslal nový zákon o eutanáziách na Ústavný súd

Čas bez chrámu

Autor:w -    3. 1. 2021

 “Začiatok evanjelia Ježiša Krista, Božieho Syna. Prorok Izaiáš napísal: „Hľa, posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on ti pripraví cestu. Hlas volajúceho na púšti: ‚Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!‘“ Ján bol na púšti, krstil a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov. Prichádzala k nemu celá judejská krajina i všetci Jeruzalemčania. Vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť v rieke Jordán. Ján nosil odev z ťavej srsti a okolo bedier kožený opasok. Jedával kobylky a lesný med. A hlásal: „Po mne prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden ani zohnúť sa a rozviazať mu remienok na obuvi. Ja som vás krstil vodou, ale on vás bude krstiť Duchom Svätým.“ (Mk 1,1-8)

 

Po oslave sviatkov Narodenia Pána, sa chronologický posúvame približne o 30 rokov k udalostiam krstu Ježiša Krista, Bohozjavenia a začiatku verejného účinkovania Božieho Syna. Preto aj názov dnešnej nedele v našej cirkvi má názov Nedeľa pred Osvietením, respektíve Bohozjavením.
Príbeh dnešného evanjelia, nám opisuje začiatok Markovho evanjelia, ako začiatok dobrej zvesti Ježiša Krista, Božieho Syna, ktorá začína pripomenutím výziev starozákonných prorokov o poslovi, ktorý má pripraviť cestu Pánovi. Týmto poslom je posledný z prorokov – sv. Ján Krstiteľ. On je tým hlasom, ktorý je poslaný Bohom a ktorý sám volá: „Pripravte cestu Pánovi!“ a „Robte pokánie, lebo sa priblížilo Božie kráľovstvo!“ (Mt 3,1)
Zaujímavosťou dnešného evanjelia je skutočnosť, ktorá opisuje veľké zástupy ľudu, ktoré prichádzajú za Jánom Krstiteľom k rieke Jordán, aby „vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť...“ . V Jeruzaleme mali nádherný a jedinečný chrám, v ktorom mali konať obrady očisťovania a pokánia. Ale oni putujú do hebronskej púšte k rieke Jordán (dokonca aj mnohí farizeji a saduceji!), aby tam robili pokánie a rozhodli sa radikálne zmeniť svoj život. Aké je to možno pre mnohých zvláštne, že tým miestom pokánia a zmeny života nie je chrám.
A toto je jedná veľmi dôležitá skutočnosť aj pre dnešného kresťana. Zvlášť pre toho kresťana, ktorý celý svoj náboženský život viaže len a len na Boží chrám. A keď mu ten chrám zatvoria, je z toho nielen „hotový“, ale dokáže pre to rozkladať pekelné ohne po celom svojom blízkom i vzdialenom okolí.
Chrám, je pre nás kresťanov dôležité a sväté miesto. Ale nemôže byť náš chrám iba tým jediným miestom, kde žijeme svoj osobný vzťah s Bohom. Nemôže byť iba tým jediným miestom, kde robíme pokánie. Nemôže byť iba tým jediným miestom, kde Boha chválime, prosíme a ďakujeme. Nemôže byť iba tým jediným miestom, na ktorom si ako tak uvedomujeme Božiu prítomnosť...
Od začiatku tohto roka sme v priebehu krátkeho obdobia necelého roka, tretí krát vstúpili do času „bez chrámu“. Môžeme byť smutní, sklesli, zabanovaní, alebo môžeme to zobrať ako jedinečnú výzvu k tomu, aby sme sa začali učiť žiť to pravé kresťanstvo, ktoré sa v drvivej väčšine nášho každodenného života odohráva mimo priestor chrámu.
Je tu veľká príležitosť žiť svoju vieru v modlitbe, pôste, almužne, pokání a konaní dobrých skutkov v tomto čase najmä v svojej rodine. Ak sa to tam nenaučíme, nenaučíme sa to ani v chráme. Nepremárnime znovu tento vzácny čas! Len tak sa môžeme skôr či neskôr vrátiť do našich chrámov, ako nový kresťania, ktorí svoj vzťah s Bohom, nežijú už len v chráme!


o. Vladimír Varga