Gréckokatolícka církev
farnosť Presvätej Bohorodičky Ochrankyne Košice - Nad jazerom

Kontakt:  email: farnost.nadjazerom@grkatke.sk

Novinky

 Čo sa pripravuje v našej farnosti

Fotogaléria


Fotogaléria

Články


Aktuálne (21)
Archív (14)
ZAMYSLENIE (2)

 

 

 

 

 

   

 

 

PODPORTE NÁS!

 

 

tlačová kancelária konferencie biskupov Slovenska
Bratia dominikáni pozývajú odvážnych mužov do kláštora

Záver Roka Božieho Slova patrí v Košickej arcidiecéze viacerým podujatiam

V Bazilike svätého Emeráma oslávili sviatok patróna chrámu i kapituly

Katolícka univerzita v Ružomberku otvorila jubilejný 20. akademický rok

Rada ZKSM zhodnotila rok 2020 a otvorila dvere členom a projektom

Slováci "vybehali" 78 tisíc porcií jedla pre deti v extrémnej chudobe

Dominikánska mládež pozýva stredoškolákov na víkendové stretnutie

Vyšla nová kniha o zmysle pomoci Afrike "Má pomoc Afrike zmysel"

Trnavský emeritný arcibiskup Sokol uviedol do života svoje memoáre

Sestry služobnice majú provinciálnu kapitulu v sídle provicie v Prešove

 Zo zahraničia


Vyšiel List Samaritanus bonus o starostlivosti o človeka v terminálnej fáze

Ľudský život je založený na vzťahu s Bohom, s blížnym a so zemou

Francúzsky architekt Duthilleul sa stal členom vatikánskej akadémie

Sedembolestnú Pannu Máriu oslávili Slováci žijúci v Spojených štátoch

Svätý Otec prijal rodičov s deťmi s autizmom, ktorí prišli z Rakúska

Kard. Parolin: Helsinská deklarácia je nástrojom dodržania slobody

Caritas Internationalis vyzvala posilňovať mier konkrétnou prácou

Pápež na Twitteri: Neuspokojme sa s niečím menej než opravdivé bratstvo

U Sýrčanov umiera nádej, varuje apoštolský nuncius v Damasku Zenari

Zrušili plenárne zasanutie Rady európskych biskupských konferencií

Nemám človeka

Autor:w -    3. 5. 2020

 Slávime tretiu nedeľu po Pasche, ktorá je tematicky zameraná na evanjelium tohto dňa, ktoré nám už nehovorí o vzkriesení Ježiša priamo, ale nepriamo poukazuje na jeho Božskú moc, ktorá sa prejavuje víťazstvom, v tomto prípade nad chorobou.
Choroba a strach z choroby sprevádza ľudstvo už od spáchania prvého hriechu. Zvlášť v tomto čase skoro všetci vieme, čo znamená mať strach z choroby.
Rámcom rozprávania je bližšie neurčený sviatok. Človeku nachádzajúcemu sa na okraji rybníka pri Ovčej bráne chýba plnosť života. Ježiš ho privádza späť k prameňu živej vody, dáva mu schopnosť chodiť v slobode.
Ako to bolo? Počujeme, že za 38 rokov nikto nepomohol ochrnutému človeku. Pravdepodobne už aj stratil nádej, že sa uzdraví. Ježiša neprosí o uzdravenie, ba ani na jeho otázku, či sa chce uzdraviť, neodpovedá priamo. Boh ale dokáže pomôcť aj v beznádejnom položení.
Nikdy nedopusť, aby ťa ťažkosti a protivenstvá obrali o nádej, nech je tvoja súčasná situácia akákoľvek. Boh môže dokonca tvoje prežité ťažkosti použiť pre väčšie dobro: ľudia, ktorí prežili mnohé kríže a trápenia, dokážu účinnejšie pomáhať tým, ktorí prepadajú beznádeji. Dôveruj Bohu v každej chvíli. Často mu hovor: „Ježišu, dôverujem ti!“
Človek dnešnej doby je človek „ochrnutý“, človek bez nádeje na okraji rybníka, človek sklamaný ľuďmi, často aj náboženstvom – taký je aj dnešný človek. Práve tohto človeka hľadá Ježiš a ide za ním tam, kde sa práve nachádza, zranený utrpením, zranený hriechom alebo okolím.
Ochrnutie tela je nič v porovnaní s putami hriechu, ktoré zväzujú srdce človeka. V tomto postihnutí nás zachraňuje voda krstu, obnovuje nás voda sĺz pokánia a s nimi krv vyliata za naše hriechy. Nechajme sa nimi uzdraviť vždy, keď nás paralyzuje hriech.
Hriech a najmä dlhodobý, sa vždy prejavuje ako duchovné ochrnutie, t.j. neschopnosť užívať svoje schopnosti k dobrému. Aké ťažké je začať chodiť na sv. liturgiu človekovi, ktorý už dávno prestal chodiť do kostola! Spoveď po rokoch sa stáva väčším výkonom než výstup na Mont Everest. Tomu, kto sa prestal modliť, sú aj krátke modlitby časom bez konca. Musí nastať skutočný zázrak Božej milosti, ktorá človeka zdvihne, aby znovu vstal a chodil. Nikdy nedopusť, aby si upadol do dlhodobej paralýzy!
Samozrejme ako v každom Božom slove, aj my patríme medzi účinkujúcich v tejto udalosti prenesenej do dneška. Kde je moje miesto? Môžem sa, pravdaže, stotožniť s ochrnutým, resp. uzdraveným človekom. Ale medzi postavami, ktoré sa vyskytujú v tomto rozprávaní, je aj jedna „neprítomná“ postava: „Nemám človeka...“ Nie som teda náhodou práve ten neprítomný „niekto“? Ten zdravý, čo by tu mal byť medzi bezmocnými, ktorí sami nevládzu vstať a ktorí sa sami nikdy nedostanú k uzdravujúcim prameňom? Svätý Duch aj dnes čerí lenivú hladinu udalostí. Chorí čakajú. Chorí svet čaká. Na radostnú zvesť čakajú. A všetci vieme, že koronavírus nie je to čo je najväčším problémom dnešného sveta. Najväčším problémom aj dnes je to čo bolo aj v čase dnešného evanjelia – nedostatok lásky, nedostatok záujmu pomôcť druhému. Prečo sme sa tak upäli na tento problém choroby? Prečo nemáme viac pokoja a dôvery ako tí, čo vôbec neveria? Skúsme sa nanovo učiť čítať a uveriť evanjeliu. Prosme, aby sme nikdy nechýbali na svojom mieste – medzi slabými, ktorí čakajú našu pomoc. Tridsaťosem rokov čaká chorý na stretnutie s Ježišom. To je to, k čomu nás pozýva nová evanjelizácia.
Miestami milosti, kde sa môžem stretnúť s Ježišom sú: naše srdce; miesto, kde žijeme (rodina, škola, pracovisko); a iste – chrám... Časom na uzdravenie, časom, keď sa hýbe voda, sú stretnutia s Eucharistiou, s Božím slovom, s blížnymi... Buďme na správnom mieste! Využívajme ten správny čas!
Na záver neprehliadnime ešte jeden dôležitý fakt v dnešnom evanjeliu: Ježiš sa dvakrát po sebe objaví v živote ochrnutého človeka, a zakaždým z vlastnej iniciatívy. On sám ho opakovanie vyhľadáva, aby mu pripomenul, čo je životne dôležité a čo je naopak životu nebezpečné. Aj nám Ježiš vstupuje do cesty často, opakovane: hovorí k nám, uzdravuje nás, preukazuje dobrodenia, ale aj dôrazne varuje, lebo ide naozaj o veľa. Vážme si túto jeho starostlivosť a berme ju vážne.
Christos voskrese!